Prečo ľudia bojkotujú Boha

Autor: Michaela Gombárová | 30.10.2014 o 20:12 | Karma článku: 8,67 | Prečítané:  1723x

Mám šestnásť rokov. Nepijem, nefajčím, nedrogujem, nevyhľadávam drámu a pozornosť za každú cenu, snažím sa byť dobrým človekom. Ak by niekto chcel mať po tomto pútavom predstavení podobné dieťa ako som ja, odkazujem mu: míňam kvantá vody, netuším prečo ani ako, ale vždy sa mi podarí prísť domov aspoň o 10 minút neskôr ako mám stanovený čas, hromadím veci na stoličke a nechce sa mi učiť ani upratovať. Som aká som, ale v prvom rade, verím a dôverujem Bohu + nehanbím sa za to. Možno si hovoríte aké je to naivné, možno trochu neobvyklé, vzhľadom k môjmu veku. Puberťáci tejto doby si predsa len žijú svoj svet a myslia si aké je „strašne moderné neveriť“. Nebudem vás teda zavádzať a prejdem rovno k veci. Viem prečo je to tak. Nechcem sa hrať na Vasilisu Premúdrelú ale.. Doba je ťažká, ťažko sa v niečo verí, nieto ešte dôveruje. Vedci predložili toto a hento, politici sa stále na niečom dohadujú, homosexuáli organizujú pochody, svetom hýbu emancipované ženy a potom sa divia, že sa z chlapov sa stávajú pohodlní ratlíci, ktorých treba k prvému kroku dokopať. Zemeguľou hýbu fakty, ktoré sú vlastne „iba trošku“ prihrbené klamstvom. Trochu ironické..nemyslíte? A hriech? Je vôbec niečo v tomto storočí kategorizované ako hriech? Veď zakázané ovocie chutí predsa najlepšie, no nie?

                    Nadávky vyplnili naše slovníky a keby mnohých ľudí „vypípavali“ za každý vulgarizmus, ktorú by vypustili z úst, ich monológ by zjavne veľmi nedával zmysel. Sex sa dobre predáva a už aj v detskom filme si herci vymieňajú ústne baktérie jedna radosť.. navyše pribúda každým dňom viac a viac trinásťročných „dospelákov“, ktorí by svojimi početnými skúsenosťami mohli poúčať aj svojich rodičov. A teraz si pokojne povedzte, že je to vina Pána Boha. Mýliť sa je predsa len ľudské. Ak teda čítate ďalej, idem vám dať konštruktívnu kritiku. Prepáčte, ak som vás urazila, lebo šestnásť ročná „sopľa“ nemá predsa právo poúčať. Tak teda dobre, poúčať nebudem, idem len vysvetliť, prečo sa možno niektorí ľudia mýlia, keď si myslia, že „ten náš Boh“ nechal deti v Afrike, Sýrii a na Ukrajine zomierať, teroristov bombardovať a môže určite aj za to, že susedovi včera zomrela mačka, všakže? Chybu možno robíte, keď sa na to dívate povrchne, idete raz za život do kostola, vidíte nás veriacich ako ovce, pokrytcov a neviem čo ešte, skúsite veriť, poprosíte si nové Lamborghini, pritom sedíte na pozadí a myslíte si, že Pánbožko vám ho snáď spustí z neba rovno na záhradu. Možno vám pohladká pochybovačné ego fakt, že nejaký biskup zakopol na svojej duchovnej ceste a namiesto dávania chudobným, si kúpil nové fáro. Viete, ja ich v tom nepodporujem, ale je to človek, ktorý nemá deti a manželku možno si dokonca potrebuje si niečo dokázať, je to slabé a totálne mimo Ježišovho učenia, ale on nie je Boh. Čo to má s tým spoločné? Všetko. Veriaci človek nepovažuje za Boha kňaza ani pápeža. Viera  v samotného Boha pomáha, ON pomáha, ale nie je krabička na želania. Dal nám slobodnú vôľu. Aj vy ju dávate svojim deťom vo viere, že sa za prvým rohom neopijú pod obraz, keďže ste im venovali čas, námahu a dali im rady do života, stanovili pravidlá. Keď sa nad týmto zamyslíte, koľko krát deti jednoducho neposlúchnu svojich rodičov? Zídu z cesty? Často? Veľmi často. Keď ste už svojou pozornosťou zabŕdli do kresťanstva asi vediete, že Boh je znázornený ako náš otec. Berie na vedomie naše chyby, odpúšťa, ak ich úprimne ľutujeme. Uvedomujeme si často však len tie zádrhele (viď hlášku: cirkev je najstaršia mafia na svete a podobné perličky našich dní), nesnažíme sa budovať si s ním vzťah. A to je tá priečka, ktorá nás delí od toho aby sme ho spoznali. To už je raz tak keď sa slovíčko „chcem“  používa častejšie ako „ďakujem“...

                    Takže áno, veriť v tejto dobe je ako som už hovorila ťažké (veď skúste si zapnúť telku), ale je to zároveň aj to najlepšie rozhodnutie aké môže človek spraviť. Nie som sektárka, ani nemám cez oči ružovú pásku, mám iba presvedčenie, ktoré sa stalo aj mojim názorom. Tuším, že veľa z vás so mnou nebude súhlasiť. Ja to beriem. OK. Nepôjdem sa schovať pod perinu, kvôli tomu, že niekto nesúhlasí s tým čo som práve napísala. Ale je tu aj tá možnosť, že sa niekomu odpovie na otázku prečo mnoho ľudí, mladých, ale aj starších jednoducho nechce veriť. Subjektívne vám však poviem, že mne Boh dá oveľa viac, ako hocijaká plytká reklama na tablet, či status na facebooku.                                    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?