Hovorí sa predsa, že presne stanovený cieľ je už napoly dosiahnutý..či?

Autor: Michaela Gombárová | 28.10.2014 o 19:20 | Karma článku: 4,03 | Prečítané:  412x

                  Dnes už všetci hovoria o motivácií. Mali by sme cvičiť, učiť sa, čítať, jesť menej čokolády, žiť život naplno, ísť si za svojimi snami a ďalšie veci, o ktorých sa kdekoľvek dočítate či dopočujete. Aj keď je toto všetko tak veľmi propagované nepripadá mi, že sa mladí ľudia chytajú kľučky z niektorých otvorených dverí. Zabúdajú na to, koľko možností prináša súčasné storočie a opomínajú hlavne to, že v minulosti toľko možností otvorených nebolo. Zdá sa však, že ľudia sa vedeli viacej postaviť za svoje názory, sny a plány . V tejto dobe všetci sklápame uši keď máme možnosť niečo zmeniť, vylepšiť či uskutočniť (samozrejme česť výnimkám) a potom viac menej kritizujeme jednotlivé systémy, nemožné možnosti a nezrealizovateľné realizácie našich plánov.

Keď už hovoríme o plánoch, každý z nás nejaké máme, niektoré sa nám podaria uskutočniť iné zase nie. Prečo je to tak? Prečo nemôžu sa nám jednoducho nemôže podariť zrealizovať všetky? Mojou subjektívnou odpoveďou je, že niekedy sa možno sústredíme na príliš veľa vecí naraz. Fajn. Tento bod je povedzme miestami diskutabilný, každý to má inak, niekomu zabraňuje v realizácií jeho plánov a snov možno nejaká nepriaznivá okolnosť, ktorá zasahuje v nevhodnom momente.  V takomto prípade je ešte stále určite akási možnosť na nápravu pokazeného a aj keď to býva niekedy veľmi ťažké, dá sa s tým každopádne poradiť. Vždy je možnosť. Hovorí sa predsa, že presne stanovený cieľ je už napoly dosiahnutý. Tá druhá polovica dá ľuďom väčšinou poriadne zabrať lebo uskutočnenie cieľa je obvykle zdĺhavé (v tomto prípade nám často krát dochádza trpezlivosť)  alebo náročné. Inokedy možno stačí trocha šťastia. No my, obyčajných smrteľníci si často podávame ruky hlavne s tou náročnou formou dosiahnutia možného úspechu.

                Predtým som povedala, že stanovený cieľ je už napoly dosiahnutým, tak mi napadá, že niektorí ľudia sa boja čo i len niečo naplánovať. Je viac možností prečo je to tak. Podstatou veci býva väčšinou reakcia okolia. Áno, každý druhý človek vám povie: „veď sa na nich vykašli je to predsa tvoj život nie ich“ ale koľko ľudí sa na to naozaj vykašle? Každého predsa trápi ako zapadá v skupine ľudí, v ktorej sa pohybuje, či už je to škola alebo práca. Tu asi niet o čom diskutovať, spoločnosť s nami máva ako sa jej zachce. Napriek tomu si treba uvedomiť jednu vec. Kto tvorí TÚ už spomínanú spoločnosť? MY. Vidíte tú absurditu? Je to akoby sme si my sami zakazovali to čo chceme. V takýchto prípadoch sa vypína logické myslenie, pretože toto je naozaj nelogické. Kto chce ísť predsa len proti sebe? Nikto. Tak vidíte! Dajte si ambíciu, pretože keď to naozaj chcete, máte to v hlave, na papieri či v hrdle už je to z polovice hotové. Takže sa stačí len poriadne pripraviť a ako sa vraví v príručkách o varení – dokoreniť detaily.    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?